Možno ste sa s tým už stretli. Mesiac vás pichá pod lopatkou alebo vám ide roztrhnúť hlavu, takže absolvujete kolečko po ambulanciách, odber krvi, možno aj röntgen, len aby ste sa dozvedeli, že vám vlastne nič nie je. Čo však s bolesťou, ktorá nikam neodišla? V takýchto stavoch si je zrejme dobré priznať, že naše telo nie je len sústava kostí a svalov, ale funguje ako veľmi citlivý reproduktor nášho vnútra.
Psychosomatika totiž nie je výmysel, ale logické vyústenie toho, ako sa k sebe správame.
Naše svaly fungujú ako úložisko pre nevypovedané emócie a každodenný stres
Keď nás v práci niekto vytočí alebo prežívame dlhodobý strach z budúcnosti, naše telo zareaguje praveko – pripraví sa na útok. Ramená sa nám mimovoľne zdvihnú k ušiam, čeľusť stuhne a brucho sa stiahne. Problém je, že v dnešnej dobe po tomto napätí nenasleduje žiaden fyzický útek, ktorým by sme tú nahromadenú energiu vybili. To napätie v nás zostáva, svaly sa prekrvujú čoraz horšie a vznikajú v nich drobné bolestivé uzlíky. Naše telo akoby kričí to, čo my sami v sebe dusíme, a robí to tým jediným spôsobom, ktorým nás prinúti spomaliť – fyzickou bolesťou.
Neustály kolotoč myšlienok a tlak na výkon môžu vyvolávať tenznú bolesť hlavy
Hlava nám často tŕpne preto, lebo sa snažíme mať pod kontrolou aj veci, ktoré sa ovplyvniť nedajú. Ten tlak, ktorý cítite v spánkoch, je často len zrkadlom tlaku, ktorý na seba kladieme v súkromí alebo v kariére. Ak si nedovolíme vypnúť a stále v hlave riešime scenáre „čo ak“, náš nervový systém sa preťaží.
V takýchto prípadoch je priam nevyhnutné objednanie k lekárovi, aby ste mali istotu, že nejde o štrukturálny problém a príčina zrejme bude v tom, že ste si z vlastnej mysle urobili väzenie plné povinností a prísnych pravidiel.
Naša chrbtica nesie nielen váhu tela ale aj všetky naše životné starosti
Chrbtica je náš pilier a v psychosomatike sa hovorí, že každá jej časť zodpovedá inej oblasti nášho života. Kríže nás často „seknú“ vtedy, keď máme pocit, že na nás leží priveľká finančná ťarcha alebo že nemáme v živote pevnú pôdu pod nohami. Telo nás skrátka vypne, aby sme si konečne sadli a vydýchli. V takýchto chvíľach býva nápomocná aj dobrá psychologická ambulancia, kde môžeme spoločne s odborníkom nájsť spôsob, ako tie pomyselné balvany z chrbta konečne zhodiť a začať sa znova narovnávať.
Bolesť bez nálezu môže byť narušená komunikácia medzi mozgom a telom
Ak nás niečo bolí príliš dlho, náš mozog sa stane prehnane citlivým. Aj malý stres potom vyhodnotí ako signál k útoku a spustí bolesť, hoci tkanivá sú už dávno zahojené. Je to ako pokazený alarm na aute, ktorý začne húkať aj vtedy, keď okolo len preletí mucha. Tento stav nevyriešime ďalšou dávkou liekov proti bolesti, tie len vypínajú kontrolku.
Musíme ísť hlbšie a naučiť náš nervový systém, že už nie je v ohrození. Chce to čas, trpezlivosť a hlavne ochotu počúvať, čo sa nám naše symptómy snažia o našom živote a vzťahoch tak zúfalo naznačiť.
Uzdravenie prichádza, keď prijmeme zodpovednosť za svoju duševnú hygienu
Tabletka nám možno uľaví na pár hodín, ale skutočná zmena nastáva v hlave a v prístupe k sebe samému. Musíme sa naučiť hovoriť nie, nastaviť si hranice a nájsť si čas na veci, ktoré nás bavia, nielen na tie, ktoré „musíme“. Keď začneme rešpektovať svoje hranice, naše telo prestane mať dôvod nás trestať bolesťou.
Je to cesta sebapoznania, ktorá nie je vždy ľahká, ale jediná, ktorá vedie k trvalému zdraviu a pocitu ľahkosti, po ktorom všetci tak veľmi túžime, keď nás ráno opäť rozbolí celý človek.
Zdroj obrázka: syda_productions/freepik.com